Angličtina
Španielsko
EN
ES Aby ultrafialové lúče nepoškodili pokožku, ľudia si zvyčajne vyberajú slnečník s anti-ultrafialovou funkciou. Existuje mnoho druhov slnečníkov. Podľa miery zatienenia látky sa líši aj UV ochranný účinok slnečníka. Dnes vám dodávateľ slnečníkov predstaví, ako sú slnečníky chránené pred ultrafialovým žiarením.
Princíp ochrany proti UV žiareniu slnečníkom
Od 20. rokov 20. storočia bola ozónová vrstva v zemskej atmosfére v dôsledku masívneho používania fluórovaných uhľovodíkových rozpúšťadiel a freónu vážne zničená, čo spôsobilo, že ultrafialové lúče dosahujúce zemský povrch sa naďalej zväčšovali. Ultrafialové lúče sú elektromagnetické vlny s vlnovou dĺžkou 200-40 Onm. Oblasť s vlnovou dĺžkou 400-32 Onm sa nazýva UV-A; oblasť s vlnovou dĺžkou 320-28 Onm sa nazýva UV-B; a oblasť s vlnovou dĺžkou 280-200nm sa nazýva UV-C. UV-C má krátku vlnovú dĺžku a je absorbované vo vzduchu a nemôže sa dostať na zemský povrch. Ultrafialové lúče tvoria asi 6 % slnečného žiarenia, z toho podiel UV-A je väčší a podiel UV-B je menší. UV-A preniká do epidermálneho tkaniva, spôsobuje stratu elasticity svalov, drsnú pokožku a vrásky. UV-B súvisí s karcinogénmi. Preto je potrebné účinne tieniť krátko- a strednovlnné časti UV-B a UV-A.
Všeobecne povedané, mierne množstvo ultrafialového žiarenia má baktericídny účinok a môže podporovať syntézu vitamínu D, čo je prospešné pre ľudské zdravie. Pri nepretržitom vystavovaní sa horúcemu slnku však ľudská pokožka stráca odolnosť voči spáleniu, objavujú sa erytémy či pľuzgiere. Nadmerné ultrafialové žiarenie môže tiež vyvolať kožné ochorenia (ako je dermatitída, xeroderma pigmentosum), dokonca aj rakovinu kože, podporovať tvorbu šedého zákalu a znižovať imunitnú funkciu organizmu. Údaje ukazujú, že s každým znížením ozónovej vrstvy o 1 % sa intenzita ultrafialového žiarenia zvýši o 2 % a pravdepodobnosť rakoviny kože sa zvýši o 3 %. Na ochranu ľudského tela pred nadmerným ultrafialovým žiarením je preto naliehavá úprava textílií proti ultrafialovému žiareniu.
Mechanizmus povrchovej úpravy textílií proti ultrafialovému žiareniu
Mechanizmus povrchovej úpravy textílií proti ultrafialovému žiareniu spočíva v nanesení látky, ktorá dokáže odrážať a alebo silne a selektívne absorbovať ultrafialové svetlo na textílie a dokáže premeniť energiu na uvoľnenie alebo spotrebu energie teplom alebo iným neškodným nízkoenergetickým žiarením. Textil po nanesení týchto látok nemá nepriaznivý vplyv na nositeľnosť látky a spĺňa požiadavky na použitie. Preto je úprava textílií proti ultrafialovému žiareniu podobná svetelnej stabilite polymérov. Odolnosť voči svetlu však má chrániť polymérne zlúčeniny pred autooxidáciou spôsobenou ultrafialovým žiarením, ktorá vedie k degradácii polyméru a zmenám vzhľadu a štrukturálnych vlastností; zatiaľ čo úprava proti ultrafialovému žiareniu má chrániť ľudské telo pred poškodením spôsobeným nadmerným ultrafialovým žiarením.
Čo sa týka optických princípov, pri dopade svetla na objekt sa jeho časť odráža na povrchu, časť je objektom pohltená a zvyšok prechádza objektom. Na tkaninu, ktorá bola ošetrená anti-ultrafialovým žiarením, však svetlo dopadá na tkaninu a časť prejde tkaninou cez medzery v tkanine. Prostriedok na ochranu proti ultrafialovému žiareniu na tkanine buď odráža ultrafialové lúče, alebo selektívne absorbuje a premieňa jeho energiu na nízku energiu a uvoľňuje ju. V dôsledku toho sú ultrafialové lúče tienené.
Aby ultrafialové lúče nepoškodili pokožku, ľudia si zvyčajne vyberajú slnečník s anti-ultrafialovou funkciou. Existuje mnoho druhov slnečníkov. Podľa miery zatienenia látky sa líši aj UV ochranný účinok slnečníka. Dnes vám dodávateľ slnečníkov predstaví, ako sú slnečníky chránené pred ultrafialovým žiarením.
Princíp ochrany proti UV žiareniu slnečníkom
Od 20. rokov 20. storočia bola ozónová vrstva v zemskej atmosfére v dôsledku rozsiahleho používania fluórovaných uhľovodíkových rozpúšťadiel a freónov vážne zničená, čo spôsobilo, že ultrafialové lúče dosahujúce zemský povrch sa naďalej zväčšovali. Ultrafialové lúče sú elektromagnetické vlny s vlnovou dĺžkou 200-40 Onm. Oblasť s vlnovou dĺžkou 400-32 Onm sa nazýva UV-A; oblasť s vlnovou dĺžkou 320-28 Onm sa nazýva UV-B; a oblasť s vlnovou dĺžkou 280-200nm sa nazýva UV-C. UV-C má krátku vlnovú dĺžku a je absorbované vo vzduchu a nemôže sa dostať na zemský povrch. Ultrafialové lúče tvoria asi 6 % slnečného žiarenia, z toho podiel UV-A je väčší a podiel UV-B je menší. UV-A preniká do epidermálneho tkaniva, spôsobuje stratu elasticity svalov, drsnú pokožku a vrásky. UV-B súvisí s karcinogénmi. Preto je potrebné účinne tieniť krátko- a strednovlnné časti UV-B a UV-A.
Všeobecne povedané, mierne množstvo ultrafialového žiarenia má baktericídny účinok a môže podporovať syntézu vitamínu D, čo je prospešné pre ľudské zdravie. Pri nepretržitom vystavovaní sa horúcemu slnku však ľudská pokožka stráca odolnosť voči spáleniu, objavujú sa erytémy či pľuzgiere. Nadmerné ultrafialové žiarenie môže tiež vyvolať kožné ochorenia (ako je dermatitída, xeroderma pigmentosum), dokonca aj rakovinu kože, podporovať tvorbu šedého zákalu a znižovať imunitnú funkciu organizmu. Údaje ukazujú, že s každým znížením ozónovej vrstvy o 1 % sa intenzita ultrafialového žiarenia zvýši o 2 % a pravdepodobnosť rakoviny kože sa zvýši o 3 %. Na ochranu ľudského tela pred nadmerným ultrafialovým žiarením je preto naliehavá úprava textílií proti ultrafialovému žiareniu.
Mechanizmus povrchovej úpravy textílií proti ultrafialovému žiareniu
Mechanizmus povrchovej úpravy textílií proti ultrafialovému žiareniu spočíva v nanesení látky, ktorá dokáže odrážať a alebo silne a selektívne absorbovať ultrafialové svetlo na textílie a dokáže premeniť energiu na uvoľnenie alebo spotrebu energie teplom alebo iným neškodným nízkoenergetickým žiarením. Textil po nanesení týchto látok nemá nepriaznivý vplyv na nositeľnosť látky a spĺňa požiadavky na použitie. Preto je úprava textílií proti ultrafialovému žiareniu podobná svetelnej stabilite polymérov. Odolnosť voči svetlu však má chrániť polymérne zlúčeniny pred autooxidáciou spôsobenou ultrafialovým žiarením, ktorá vedie k degradácii polyméru a zmenám vzhľadu a štrukturálnych vlastností; zatiaľ čo úprava proti ultrafialovému žiareniu má chrániť ľudské telo pred poškodením spôsobeným nadmerným ultrafialovým žiarením.
Čo sa týka optických princípov, pri dopade svetla na objekt sa jeho časť odráža na povrchu, časť je objektom pohltená a zvyšok prechádza objektom. Na tkaninu, ktorá bola ošetrená anti-ultrafialovým žiarením, však svetlo dopadá na tkaninu a časť prejde tkaninou cez medzery v tkanine. Prostriedok na ochranu proti ultrafialovému žiareniu na tkanine buď odráža ultrafialové lúče, alebo selektívne absorbuje a premieňa jeho energiu na nízku energiu a uvoľňuje ju. V dôsledku toho sú ultrafialové lúče tienené.
Princíp ochrany proti UV žiareniu slnečníkom
Od 20. rokov 20. storočia bola ozónová vrstva v zemskej atmosfére v dôsledku masívneho používania fluórovaných uhľovodíkových rozpúšťadiel a freónu vážne zničená, čo spôsobilo, že ultrafialové lúče dosahujúce zemský povrch sa naďalej zväčšovali. Ultrafialové lúče sú elektromagnetické vlny s vlnovou dĺžkou 200-40 Onm. Oblasť s vlnovou dĺžkou 400-32 Onm sa nazýva UV-A; oblasť s vlnovou dĺžkou 320-28 Onm sa nazýva UV-B; a oblasť s vlnovou dĺžkou 280-200nm sa nazýva UV-C. UV-C má krátku vlnovú dĺžku a je absorbované vo vzduchu a nemôže sa dostať na zemský povrch. Ultrafialové lúče tvoria asi 6 % slnečného žiarenia, z toho podiel UV-A je väčší a podiel UV-B je menší. UV-A preniká do epidermálneho tkaniva, spôsobuje stratu elasticity svalov, drsnú pokožku a vrásky. UV-B súvisí s karcinogénmi. Preto je potrebné účinne tieniť krátko- a strednovlnné časti UV-B a UV-A.
Všeobecne povedané, mierne množstvo ultrafialového žiarenia má baktericídny účinok a môže podporovať syntézu vitamínu D, čo je prospešné pre ľudské zdravie. Pri nepretržitom vystavovaní sa horúcemu slnku však ľudská pokožka stráca odolnosť voči spáleniu, objavujú sa erytémy či pľuzgiere. Nadmerné ultrafialové žiarenie môže tiež vyvolať kožné ochorenia (ako je dermatitída, xeroderma pigmentosum), dokonca aj rakovinu kože, podporovať tvorbu šedého zákalu a znižovať imunitnú funkciu organizmu. Údaje ukazujú, že s každým znížením ozónovej vrstvy o 1 % sa intenzita ultrafialového žiarenia zvýši o 2 % a pravdepodobnosť rakoviny kože sa zvýši o 3 %. Na ochranu ľudského tela pred nadmerným ultrafialovým žiarením je preto naliehavá úprava textílií proti ultrafialovému žiareniu.
Mechanizmus povrchovej úpravy textílií proti ultrafialovému žiareniu
Mechanizmus povrchovej úpravy textílií proti ultrafialovému žiareniu spočíva v nanesení látky, ktorá dokáže odrážať a alebo silne a selektívne absorbovať ultrafialové svetlo na textílie a dokáže premeniť energiu na uvoľnenie alebo spotrebu energie teplom alebo iným neškodným nízkoenergetickým žiarením. Textil po nanesení týchto látok nemá nepriaznivý vplyv na nositeľnosť látky a spĺňa požiadavky na použitie. Preto je úprava textílií proti ultrafialovému žiareniu podobná svetelnej stabilite polymérov. Odolnosť voči svetlu však má chrániť polymérne zlúčeniny pred autooxidáciou spôsobenou ultrafialovým žiarením, ktorá vedie k degradácii polyméru a zmenám vzhľadu a štrukturálnych vlastností; zatiaľ čo úprava proti ultrafialovému žiareniu má chrániť ľudské telo pred poškodením spôsobeným nadmerným ultrafialovým žiarením.
Čo sa týka optických princípov, pri dopade svetla na objekt sa jeho časť odráža na povrchu, časť je objektom pohltená a zvyšok prechádza objektom. Na tkaninu, ktorá bola ošetrená anti-ultrafialovým žiarením, však svetlo dopadá na tkaninu a časť prejde tkaninou cez medzery v tkanine. Prostriedok na ochranu proti ultrafialovému žiareniu na tkanine buď odráža ultrafialové lúče, alebo selektívne absorbuje a premieňa jeho energiu na nízku energiu a uvoľňuje ju. V dôsledku toho sú ultrafialové lúče tienené.
Aby ultrafialové lúče nepoškodili pokožku, ľudia si zvyčajne vyberajú slnečník s anti-ultrafialovou funkciou. Existuje mnoho druhov slnečníkov. Podľa miery zatienenia látky sa líši aj UV ochranný účinok slnečníka. Dnes vám dodávateľ slnečníkov predstaví, ako sú slnečníky chránené pred ultrafialovým žiarením.
Princíp ochrany proti UV žiareniu slnečníkom
Od 20. rokov 20. storočia bola ozónová vrstva v zemskej atmosfére v dôsledku rozsiahleho používania fluórovaných uhľovodíkových rozpúšťadiel a freónov vážne zničená, čo spôsobilo, že ultrafialové lúče dosahujúce zemský povrch sa naďalej zväčšovali. Ultrafialové lúče sú elektromagnetické vlny s vlnovou dĺžkou 200-40 Onm. Oblasť s vlnovou dĺžkou 400-32 Onm sa nazýva UV-A; oblasť s vlnovou dĺžkou 320-28 Onm sa nazýva UV-B; a oblasť s vlnovou dĺžkou 280-200nm sa nazýva UV-C. UV-C má krátku vlnovú dĺžku a je absorbované vo vzduchu a nemôže sa dostať na zemský povrch. Ultrafialové lúče tvoria asi 6 % slnečného žiarenia, z toho podiel UV-A je väčší a podiel UV-B je menší. UV-A preniká do epidermálneho tkaniva, spôsobuje stratu elasticity svalov, drsnú pokožku a vrásky. UV-B súvisí s karcinogénmi. Preto je potrebné účinne tieniť krátko- a strednovlnné časti UV-B a UV-A.
Všeobecne povedané, mierne množstvo ultrafialového žiarenia má baktericídny účinok a môže podporovať syntézu vitamínu D, čo je prospešné pre ľudské zdravie. Pri nepretržitom vystavovaní sa horúcemu slnku však ľudská pokožka stráca odolnosť voči spáleniu, objavujú sa erytémy či pľuzgiere. Nadmerné ultrafialové žiarenie môže tiež vyvolať kožné ochorenia (ako je dermatitída, xeroderma pigmentosum), dokonca aj rakovinu kože, podporovať tvorbu šedého zákalu a znižovať imunitnú funkciu organizmu. Údaje ukazujú, že s každým znížením ozónovej vrstvy o 1 % sa intenzita ultrafialového žiarenia zvýši o 2 % a pravdepodobnosť rakoviny kože sa zvýši o 3 %. Na ochranu ľudského tela pred nadmerným ultrafialovým žiarením je preto naliehavá úprava textílií proti ultrafialovému žiareniu.
Mechanizmus povrchovej úpravy textílií proti ultrafialovému žiareniu
Mechanizmus povrchovej úpravy textílií proti ultrafialovému žiareniu spočíva v nanesení látky, ktorá dokáže odrážať a alebo silne a selektívne absorbovať ultrafialové svetlo na textílie a dokáže premeniť energiu na uvoľnenie alebo spotrebu energie teplom alebo iným neškodným nízkoenergetickým žiarením. Textil po nanesení týchto látok nemá nepriaznivý vplyv na nositeľnosť látky a spĺňa požiadavky na použitie. Preto je úprava textílií proti ultrafialovému žiareniu podobná svetelnej stabilite polymérov. Odolnosť voči svetlu však má chrániť polymérne zlúčeniny pred autooxidáciou spôsobenou ultrafialovým žiarením, ktorá vedie k degradácii polyméru a zmenám vzhľadu a štrukturálnych vlastností; zatiaľ čo úprava proti ultrafialovému žiareniu má chrániť ľudské telo pred poškodením spôsobeným nadmerným ultrafialovým žiarením.
Čo sa týka optických princípov, pri dopade svetla na objekt sa jeho časť odráža na povrchu, časť je objektom pohltená a zvyšok prechádza objektom. Na tkaninu, ktorá bola ošetrená anti-ultrafialovým žiarením, však svetlo dopadá na tkaninu a časť prejde tkaninou cez medzery v tkanine. Prostriedok na ochranu proti ultrafialovému žiareniu na tkanine buď odráža ultrafialové lúče, alebo selektívne absorbuje a premieňa jeho energiu na nízku energiu a uvoľňuje ju. V dôsledku toho sú ultrafialové lúče tienené.
